Použili sme LEGO, veľkú krabicu na podopretie, polystyrénovú dosku, obojstrannú pásku na pripevnenie krabice a zarážiek na dosku, malé krabice naplnené vodou s prilepenými polystyrénovými kvádrami - jeden sme obalili hladkou páskou, dva farebné senzory. Uhlomerom sme zmerali, že doska je naklonená 30 stupňov. Vzdialenosť senzorov je približne 20 cm. Obe krabice vážili približne 770g.
Program zmeria čas, za ktorý sa krabica sama zošmykne od jedného senzora k ďalšiemu, pričom sa začína rozbiehať pri prvom senzore. Nameraný čas zobrazí na displeji a uloží vždy do inej premennej - pre všetky tri predmety. Najskôr sme merania zopakovali 3x s oboma krabicami a potom pridali ešte aj pásku, ktorá sa šmýkala najpomalšie. Namerané časy boli okolo 0.27 s, 0.43 s pre krabice a 0.595 pe pásku. Najmenší koeficient trenia bol medzi hladkou páskou a polystyrénom, stredný medzi dvoma polystyrénmi a najväčší medzi páskou a polystyrénom.
1. Je to pekné riešenie, ale program by mal ešte vyhodnotiť, ktorý koeficient bol najväčší. A nezabudnite na to, že tá páska mala inú hmotnosť. Za neskoré odovzdanie riešenia si tento raz berieme polovicu bodov, mňam mňam. :-) 2. Za úlohu Koeficient trenia získavate 3b. Páči sa mi popis a zrozumiteľné video. 3. Veľmi pekne pripravený experiment, jediná škoda, že ste nemali dlhšiu dosku, takto to meranie nebude velmi presné.
