Najskôr sme chceli vytvoriť fenakistoskop so zvislými obrázkami a okienkami, ale konštrukcia bola nepresná a nepodarená (ako vidieť na druhom videu), takže sme potom vytlačili klasický kruh, prilepili ho na výkres a k nemu druhý so šrbinkami. Naladili sme vzdialenosť tak, aby v okienku bola vidieť akurát iba postavička. Použili sme zabudovaný srdiečkový program, ktorý umožňuje riadiť stláčacím senzorom rýchlosť motora. Bez "kukátka" bolo stále akosi vidieť viac ako jedného panáčika, tak sme potom ešte vyrobili malé kukátko a nalepili ho na kameru telefónu na zosnímanie animácie.Prvá časť videa obsahuje záber bez kukátka, potom sledovanie animácie cez kukátko a napokon záber z kamery cez kukátko.
1. Toto je parádny strojček a myslím, že ste sa zo všetkých tímov asi najviac priblížili k správnemu riešeniu tejto úlohy. Naozaj ste sa s úlohou poriadne popasovali. 2. Za úlohu Animácia získavate 2.8b. Oceňujeme, že ste sa pohrali až s dvomi animáciami a detailné fotky. Chýba mi komentovanie ako sa zmenilo vnímanie animácie vzhľadom na rýchlosť. 3. Vidím, že ste do toho dali dosť úsilia, ale stále nie dosť na to, aby bol výsledok pekne prezentovaný. Vidno, že pri takejto animácii záleží na každom milimetre. Výkres nesmie byť skrútený, lebo inak postavička tancuje na kamere nielen podľa animácie, ale aj hore-dole. Našli ste nakoniec celkom dobrý spôsob a v určitej chvíli je animácia aj vďaka vzorkovaniu kamery perfektná! (1:23 na videu) Iba takto to malo vyzerať celé a vystrihnúť ten rámik, aby sme nemuseli pozerať celé biele video. Ale inak za mňa, úloha je splnená.
Na stôl sme urobili ceruzkou značku každých 2.5 cm odmeraných pomocou meracieho pásma. Medzi značky sme nalepili čiernu pásku - najskôr husto, potom sa ukázalo, že bude lepšie jeden dielik vynechať, aby sa meranie lepšie spracovalo. Pásky sú preto nalepené každých 7.5 cm.
Vytvorili sme dva vozíky - jeden má nárazník, druhý natiahnuté gumičky, aby sa pri zrážke odrazili. Na obidva sme dali ten istý program, ktorý zaznamenáva časy a potom aj prepočítava rýchlosť na cm/s a zobrazuje ju v čiarovom grafe.
Najskôr sme zistili ako veľmi vozíky brzdia, keď iba idú zotrvačnosťou: program zaznamenáva časy vojdenia na čiernu pásku (1. a 2. obrázok).
Skúšali sme najmä zrážky, kde jeden vozík stál a druhý do neho narazil v rýchlosti. Ten, čo sa pohyboval zastal a ten čo stál sa rozbehol, takže zrážky boli pružné. Vyskúšali sme aj vymeniť vozíky - rovnako. Oba vozíky vážili iba o niečo málo viac ako 200 g. Vyrobili sme aj približne 2x ťažší vozík - pridali sme druhú riadiacu jednotku a motor - potom vážil o niečo viac ako 400g. Takýto vozík keď vrazil do 200g, tak ho dokázal veľmi rýchlo rozbehnúť.
Ťažkosti boli rozbehnúť vozík tak, aby ten druhý dobre trafil.
Urobili sme 4 rôzne merania, každé sme zopakovali 3x: - 200g vozík s nárazníkom narazil do 200g vozíka s gumičkami - 200g vozík s gumičkami narazil do 200g vozíka s nárazníkom - 200g vozík s nárazníkom narazil do 400g vozíka s gumičkami - 400g vozík s gumičkami narazil do 200g vozíka s nárazníkom
Namerané údaje sú v súbore namerane_udaje.zip - rozdelené do priečinkov podľa vozíka a pomenované podľa merania. Program automaticky odstráni prvé a posledné hodnoty - prvá je vždy približne 0, pretože program začína merať až keď príde na prvú čiaru - ale tam hneď zistí, že už tam je, tak zapíše 0 a posledné zasa vznikne keď sa ukončuje meranie stlačením ľavou šípkou, lebo vtedy ešte treba raz prejsť po čiare a nameria sa dlhý čas. Napriek tomu v obrázkoch s nameranými údajmi rýchlosť najskôr rastie alebo neklesá - keď je vozík ešte rozbiehaný rukou a až potom začne klesať. Podstatný je teda až prvý údaj, za ktorým to už klesá - v prípade rozbiehaného vozíka a celkovo prvý údaj v prípade odrážaného vozíka - tie by mali určujúce pre výpočet hybnosti.Čo sme zistili?
Pri vozíkoch rovnakých hmotností je rýchlosť odrazeného vozíka o kus nižšia ako rýchlosť narážajúceho. Bude to asi preto, lebo sa meria celá dĺžka medzi dvoma čiernymi čiarami, ktoré vozík prejde, ale kým dojde na druhú čiaru v poradí jeho rýchlosť už klesla, lebo odpor je tam stále veľký. Pri vozíkoch s rôznymi hmotnosťami ale pekne vidno efekt, že odrazený vozík s väčšou hmotnosťou sa pohyboval iba pomaly a naopak odrazený vozík s menšou hmotnosťou sa pohyboval rýchlo - pri zrážke sa - až na brzdenie trením - zachovávala celková hybnosť.
1. Veľmi sa mi páči váš systematický a vedecký prístup, pekne ste to postavili, spravili viacero experimentov a pekne ste to aj vysvetlili. Mohli ste skúsiť aj tie nepružné zrážky, to by ma zaujímalo... 2. Za úlohu pružné a neprežné zrážky robotov získavate 3b. Popis riešenia je veľmi detalný. A páčia sa mi aj detailné fotky. 3. Pekné riešenie. Asi je rezerva v tých vozíkoch, snáď sa dajú zostrojiť aj také, kde je ešte menšie trenie a menej brzdia. Gumičky, zdá sa, fungujú, ale zrážky nie sú dokonalo pružné, veľa energie sa v tých zrážkach stráca - hoci posledná zrážka na videu vyzerá naozaj dobre.
