Konštrukcia
Náš robot má dva large servo motory - jeden z nich slúži na pohyb po vrchole kopca a druhý slúži na spúšťanie/vyťahovanie ratraku. Robot je napojený na lanko, ktoré vie navíjať a o druhý koniec lanka je pripojený ratrak. Na opačnej strane je upevnený ešte jeden motor aby sa robot neprevažoval. Samotný ratrak má dva široké pásy, aby sa čo najväčšou plochou dotýkal kopca a navrchu má dve kovové guličky, ktoré slúžia ako závažie.
Program
Program k tejto úlohe je veľmi jednoduchý - robot navrchu sa 8-krát za sebou pohne dopredu, po každom takomto pohybe spustí a nasledne vytiahne ratrak.
Edit: Potom sme si ale prečítali ešte raz zadanie a rozmysleli sme si, že by bolo lepšie postaviť ratrak, ktorý by sa sám vyťahoval, a upravili sme konštrukciu tak, aby kocka s navíjacím mechanizmom bola na ratraku, nie navrchu naklonenej roviny. Program teraz funguje tak, že vrchný robot sa vždy posunie o kúsok dopredu, pošle správu ratraku, ratrak raz prejde hore-dolu po páse, a potom sa prvý robot zase pohne.
1. Obidve konštrukcie sú výborné, to by sa lyžovalo na takej zjazdovke. 2. V Druhom riešení, lano ťahá do stany ratrak dosť nárazovo, čo by reálne mohlo stroj prevrátiť. Inak super. 3. Krásna zelená snežná plocha :) Trochu ste to poňali v prvom videu naopak, že ratrak spúšťa iba pásy. Asi by to bolo aj ok, keby sa tie pásy točili... Zato plocha bola prejdená celá. Super. Druhá verzia má tiež svoje chybičky krásy a mierne problémy s otáčaním, ale snaha sa cení. 4. Páči sa mi, že ste originálne. Tá myšlienka má niečo do seba. Otázne je, nakoľko je tých bežných 13 ton, ktoré máva ratrak, keď je to kompletný autonómny stroj, potrebných na poriadne utlačenie snehu a či by len takéto zavesené pásy stačili. Ale ani také pásy (a ratrak už vôbec) nie je možné len tak na mieste posunúť do ďalšej stopy a preto by som odporučil, aby sa ten horný ťahač posúval nie vtedy, keď je ratrak hore, ale vtedy, keď je dole. V tom druhom riešení však nerozumiem aký má zmysel, aby tam boli dve EV3 a komunikovali správami, logiku by to malo, keby jedna z nich bola fyzicky oddelená - čiže na tých pásoch. Tiež by sa tam potom dali využiť senzory. Ale celkovo sa aj tak teším.
Na meranie odporu vzduchu sme použili volný pád guličky/balónika. Postavili sme robota, ktorý guličky spúšťa, pohyb počas pádu sme snímali kamerou laptopu a následne sme spracovali namerané údaje o polohe guličky v rozličnom čase.
Najprv sme chceli pád guličky snímať ultrazvukovým senzorom druhého robota, merania však boli velmi nepresné a preto sme sa rozhodli použiť kameru laptopu. Po analýze dát nám koeficient odporu vzduchu vyšiel 0.47 a odporová sila nám vyšla 0.006N - 0.016 N.
Podrobný popis sme spísali do dokumenta popis.pdf, priloženom v časti Programy, keďže obsahuje vzorce a je dosť dlhý :)
1. Veľmi pekné a prepracované riešenie, ale žiaľ, tá kamera nie je celkom v súlade s pravidlami, tak nejaké desatinky strhneme. Pochvala za prepracované vyhodnotenie merania a aj za výpočet koeficientu. Super! 2. Super, pekný program, pekne spracované, nieje čo vytknúť. 3. Krásne vysvetlené. Celé premyslené. Aj keď je to zväčšej časti už o programovaní mimo stavebnice LEGO. Mohli ste skúsiť vypočítať odpor vzduchu aj pre iné teleso. Alebo aspoň guličku s inou veľkosťou. 4. Ďakujem, pekne ste sa zahrali. No áno, gulička je veľmi aerodynamická. Predstavoval som si, ako budeme spúšťať rôzne zaťažené dáždniky z tretieho poschodia a merať čas štartu a dopadu dvomi EV3-kami, ktorým predtým zosynchronizujeme čas, aby boli výsledky čo najpresnejšie. Potom by už hádam stačil aj ten ultrazvuk. Jednu desatinku teda vezmem za tú kameru, aj keď priznávam, že sa mi Vaše riešenie páči!
